reklama

Čo vydrží opitý kapor ? Alebo vedecké pokusy naliateho kamaráta...

Začala rybárska sezóna. Rovnako ako každý rok nás pri vode bolo viac, ako vyplašených pstruhov. Rovnako ako každý rok sme skončili na „tlačovej konferencii“ v obľúbenej krčme, kde sme, ako každý rok, vydali spoločné vyhlásenie, prečo zas raz nebrali. Postupom času a pollitrov rástli dávne úlovky. Niektoré významné kusy rýb za pár rokov od svojej hrdinskej smrti „urobili“ aj pol metra a päť kíl... Ruky sa roztiahli do nebezpečných rozmerov a prísaduvší nerybári po pár minútach s chápajúcim pohľadom učiteľa osobitnej školy odchádzali.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (31)
Obrázok blogu
(zdroj: domasa.hladas.sk)

Spomínali sa staršie príhody, ktoré každý x-krát počul. Jedna znie tak absurdne, že keby som nebol jedným z jej protagonistov, neverím. Musím upozorniť citlivejšie povahy, nech to čítajú len na vlastnú zodpovednosť a ochrancovia zvierat a rastlín už vôbec nie!

Pred rokmi sme sa s kamarátom z úspešnej rybačky vracali každý s dvoma peknými živými kaprami.

Bol horúci letný večer, smäd, a tak sa patrilo úspech patrične osláviť. Skončili sme v rovnakej krčme ako teraz, kde nás radostne vítali ďalší vyznávači Petrovho cechu. Kapry sme starostlivo zabalili do handier zo starých prefajčených obrusov, tie sme namočili, vložili do igelitových vriec, urobili do nich dieru ( do vriec nie do kaprov ) a strčili do veľkého kvetináča obrovskej palmy. Občas sme do vreca vliali pohár vody, neskôr minerálky a úplne neskôr možno aj ostatnej tekutiny vyskytujúcej sa na stole, aby sme rybám udržiavali vlhkosť. Tekutina stekala dierami vo vreciach do kvetináča, takže aj palma si prišla na svoje, čo nebolo prvý raz, ( jediná palma alkoholik v strednej Európe ). Veď kapor nejakú tú minútu bez vody vydrží. Po čase som tie minúty prestal počítať... Vrchný bol tiež tichý blázon, takže mal pre naše excesy pochopenie a vcelku si nesťažoval.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď nás asi o jednej v noci požiadali, aby sme pohostinské zariadenie opustili (sprosto nás z krčmy vyhodili), tak som kamarátovi ( našťastie býval asi 20 metrov vzdušnou čiarou od dverí pohostinstva) vysvetlil, čo má s kaprami urobiť. Precenil som však jeho momentálne intelektuálne schopnosti.

„Ryby daj do vane, aspoň pol dňa ich nechaj prečistiť, potom ich zabi a vypitvaj!" No... Do vane ich dal...

Na druhý deň sme sa stretli, mal polepené čelo, a ešte asi dva promile v dychu. Ten kôň síce dal ryby do vane, ale zabudol na malý detail. Nepustil im vodu!

Keď kapry vytriezveli ( matne sa pamätám, že im niekto vlial do vreca aj borovičku), začali sa v prázdnej vani metať a vyskočili z nej.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Amigo asi o štvrtej ráno pocítil ukrutný smäd. Vliezol potme do kúpeľne napiť sa vody, pošmykol sa na kaprovi a rozbil si lebku.

Okrem rozbitého čela sa príbeh takmer skončil happyendom. Kamarát okamžite vytriezvel, kapry strčil do naspäť do vane, pustil im vodu a verte, alebo nie, tie „svine" ( ako ich milo nazval) sa rozplávali. Prežili asi 10 hodín bez vody, pravda poctivo polievané minerálkou, pivom, vínom, borovičkou. Neskôr vysvetľoval, že vôbec nebol opitý a chcel len urobiť pokus, ako dlho vydrží kapor bez vody, lebo sa mu vtedy nechcelo spať...

Nakoniec nemal to srdce vytrvalé tvory zahlušiť, tak ich daroval švagrovi. Ten zábrany nemal, a tak hrdinovia skončili v žalúdku švagrovej famílie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Česť ich pamiatke!

Robert Hanták

Robert Hanták

Bloger 
  • Počet článkov:  29
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Filozof ochotník,vyznávač korenia života. Miluje rodinu, rybačku a pivo... V poradí podľa okolností!!! Zoznam autorových rubrík:  Bolo veseloVeselá politikaZo životaRyby, rybky a piraňeO deťochObrana vlastíSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu