Robert Hanták
Bezdomovcom rýchlo a „lacno“.
Po dlhom čase som stretol Petra. Bol špinavý, otrhaný, zarastený a ani nie veľmi opitý. „Voňal“ ako ryba, tri dni sa opekajúca na slnku. „Robo, daj cigaretu.“ „ Peter, vyše roka nefajčím, ale ty si mal byť v Čechách, čo sa deje?“ „Ale tie dve stovky ti vrátim!“ Napodiv si pamätal, že sme mu asi pred rokom a pol s kamarátom „požičali“ po stovke na cestu do Česka za robotou, aby sa ako vravel znova postavil na nohy, aj keď nám bolo jasné, že skončia na lavičke v parku v hrdlách jeho a jemu rovných.