reklama

Ukrajinská anabáza, alebo veľká potreba s mladou upratovačkou.

Dnes je v kurze na Ukrajinu a Ukrajincov nadávať. A veru si to aspoň dvaja z nich zaslúžia. Ja som tam však zažil jeden príjemný šok, na ktorý v živote nezabudnem... Pred asi troma rokmi, keď na Slovensku vládol môj krajan Miky, schengenská hranica bola v nedohľadne a hraničný prechod vo Vyšnom Nemeckom fungoval aj pre peších „turistov“, mi kamarát, (ktorý sa musel starať okrem manželky aj o niekoľko frajeriek, tak si privyrábal predajom „značkového“ tovaru z Ukrajiny, tam kúpil za 500 tu predal za 1000...) líčil výhody „zájazdu“ za ukrajinskú hranicu... Ja, starý dobrák som sa nechal nahovoriť, hoci som neskôr pochopil, že základom jeho nezištnej lásky k blížnemu, bolo naplniť auto, aby ušetril za benzín... Aj napriek tomu, že som tam dokopy nič nekúpil a už v živote by som takúto akciu nechcel absolvovať dodnes neľutujem....Myslel som si, že som dosť ostrieľaný, teflonový jedinec, a že ma nič len tak ľahko nevyvedie z miery ale... Zlaté oči...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (22)
Ukrajinské hajzlíky : dokonalý pocit slobody!
Ukrajinské hajzlíky : dokonalý pocit slobody! 

Ráno naložil jednu so svojich kamarátok, mňa a môjho rovnako streleného kolegu, a poďho na východ.

Na hranici sme ešte nestihli vystúpiť z auta, a už sa okolo nás zhluklo asi desať ukrajinských Rómov (odkiaľ mali víza neviem, bolo to ešte na našej strane) a ponúkali ukrajinské farebné papieriky... Voľný trh k nim ešte asi neprenikol, pretože každý mal rovnaký kurz... Tak som navrhol, že vzhľadom k tomu, že sa nevieme rozhodnúť, tak zmeníme u toho, kto nám, najkrajšie zaspieva...Nakoniec, po upozornení kamarátom, aby som neblbol, sme bez spevu vymenili nejaké hrivny a peši sa pobrali na hranicu...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mladý, ušatý ukrajinský colník na nás asi dvadsať minút čumel (asi sme boli veľmi sympatickí, keďže prechod bol prázdny a ďalší colníci sa unudene opierali o zábradlie) kým na nás kývol a na polovicu listu zo zošitu A5 napísal 4 a ruské P (neskôr sa to ukázalo, ako životne dôležitý dokument....) Pri unimobunke sme vyplnili vstupné „bumažky" a podali ich colníkovi do okienka spolu s pasmi. Bumažky si ani nevšimol, pasy unudene opečiatkoval a požiadal nás o listok dľa pešich....

Nikto z nás nechápal, čo po nás chce, veď pasy máme, papiere tiež, ale colník bol neoblomný, keď nebude listok dľa pešich, tak sa na ich džamahíriu nepozrieme... V tom kolega vytiahol z vrecka spolu s peniazmi zdrap papiera od mladého ucháňa so 4P. Colník mu to nadšene vytrhol z ruky, peniaze vrátil, na druhú stranu zdrapu buchol razítko, podpis a zaželal nám šťastnú cestu...Nemusím hovoriť, že sme si to lajstro strážili ako oko v hlave...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Šokovaní vyspelosťou ukrajinskej digitálnej prepojenosti, sme sa taxíkom presunuli na trhovisko v Užhorode, kde sme s kolegom narýchlo nakúpili deťom nejaké tenisky a „značkové" tričká, nechali náš párik aby si vybral veci na kšeft a zasadli do najbližšieho „baru" k vynikajúcemu Zakarpatskému koňaku.

Ako tak koňakujeme, prebudila sa vo mne príroda...Nič strašné, myslím si, oproti je nová, veľká moderná budova dokonca aj s latinským nápisom WC, takže zúfalé hľadanie odpadá.

Komfortne zaplatím pár kopejok pri okienku, vyzdvihnem toaletný papier, (na podobný deti kreslia v škole na výtvarnej výchove a volá sa rys, našťastie mám domácu zásobu...) vojdem do inkriminovanej miestnosti a hneď dva šoky : 1.) neskutočne čisto a voňavo, 2.) kóje ako na štarte dostihov - sedíš na mise, trčí ti hlava a môžeš sa rozprávať so susedom vedľa z očí do očí a zároveň sledovať kto prichádza...No čo už, videl som v živote aj horšie veci ako hlavu chlapa vykonávajúceho potrebu.... a na vojne som tiež bol...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po vykonanej predpríprave a usadení sa, som zrazu zabudol, na čo som tam prišiel...Do miestnosti vplávala krásna deva s vrkočom typu Timošenková, ale voľne visiacim až po nádherný zadok v obtiahnutých leginách zasunutých vo vysokých čižmičkách, v napasovanom tričku, gumených rukaviciach so slúchadlami na ušiach , v jednej ruke mop, v druhej vedro...Krásne sa na všetkých sed(r)iacich usmiala a začala ladne utierať podlahu... Musel som mať v ksichte výraz ako štrnásťročný pubertiak v striptízovom bare...Úchytkom som pozrel na kolegov, tí však boli na podobné predstavenie zrejme zvyknutí, pretože sa v pohode venovali pôvodnej činnosti a kráske nevenovali pozornosť...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď som to po návrate rozprával kolegovi v knajpe, išiel sa tam pozrieť. To dievča muselo mať vyvinutý neskutočný zmysel pre čistotu, alebo voayerizmus. Jeho prekvapila pri „malej", asi po 15 tich minútach po mne....

Nech si vraví (hlavne teraz...) o Ukrajine a Ukrajincoch kto chce čo chce, že sú to burani, zlodeji, sedláci ... takéto kultúrne vyžitie za (v prepočte) 8 centov na Slovensku nenájde...:)

Pekný deň!

Robert Hanták

Robert Hanták

Bloger 
  • Počet článkov:  29
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Filozof ochotník,vyznávač korenia života. Miluje rodinu, rybačku a pivo... V poradí podľa okolností!!! Zoznam autorových rubrík:  Bolo veseloVeselá politikaZo životaRyby, rybky a piraňeO deťochObrana vlastíSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu